Včera som dovŕšil 40 rokov. Nie je to málo, nie je to však ani veľa. Donedávna som ešte študoval oficiálne, len pred čosi vyše rokom som ukončil formálne vzdelávanie. Urobil som si certifikát z dopravnej psychológie to bolo to posledné čo som chcel mať v rámci svojej kariéry.
Vidím to tak, že vzdelávať sa budem aj naďalej , ale už si budem vyberať semináre, kurzy a možno aj rôzne psychoterapeutické výcviky už len podľa chuti. Od 7 rokov v škole do 38 rokov. Čo je celkom dlhá doba. V podstate 31 rokov za rôznymi skúškami a úlohami.
Som rád, ale že už mám pokoj a už popri práci psychológa nemusím ešte niečo študovať. Prehupol som sa možno do druhej polovice , možno už len tretiny, alebo menej svojho života.
Kedysi som si nevedel predstaviť , že budem mať raz 40 rokov. Prišlo mi to veľmi vzdialené. Ako 20 ročný som sa netešil na svoju tridsiatku. Prišlo mi to ako vek, kedy už má človek všetko za sebou a čakajú ho len povinnosti a problémy zo zdravím.
Som rád, že som sa mýlil. Ako čerstvý štyridsiatnik môžem povedať, že sa cítim v koži štyridsať ročného celkom dobre. Samozrejme už nemám toľko energie a ani takú kondíciu ako to bolo pred 10 rokmi. Nevadí mi to ale.
Zatiaľ ma baví starnutie, je jasné, že sa to môže zmeniť no som rád, že starnem.
Viem, že teraz prevažuje v spoločnosti kult mladosti a mnoho ľudí sa snaží vypadať mladšie no mňa to zatiaľ obchádza. Uvidíme dokedy, dúfam, že na stálo.
Je pravda, že starnutie môže byť aj pekné , ja to nateraz môžem potvrdiť…..